Piati blázni na Opel corsičke sa vybrali na dobrodružný výlet potulkami po Českej republike. Náš hlavný cieľ výletu bolo rádioamatérske stretnutie, ktoré sa každoročne koná v malom mestečku nazývanom Holice pár kilometrov od Pardubíc v Českej republike. Okrem stretnutia rádioamatérov sa tu konala aj burza alebo lepšie povedané blší trh ako s novými vecami tak aj s použitými, ktoré predávali rádioamatéri. Predáva sa všeličo od vysielačiek cez elektroniku až po teleshoping krájačov na zeleninu či predaj super sekundového lepidla. Burza sa koná vždy od skorého ranného piatku po neskorú večernú sobotu. Popri výletu do Holíc sme využili navštíviť aj iné miesta ako sú Buchlovice, Brno a Praha.

Všetci prítomný, ktorý sa mali zájazdu zúčastniť sme sa dohodli, že z Banskej Bystrice budeme odchádzať v piatok ráno okolo 8:00 ráno. Zobral som si teda dovolenku ako aj zvyšok teamu a začal nesmierne tešiť na piatok. Nastavujem si budík, kontrolujem ešte posledné veci ktoré treba zbaliť až ráno keď tu zrazu o 22:00 vo štvrtok mi volá Peki, že je zmena plánu! Piatok ostáva ale ide sa o 4 hodiny skôr. Žiadny problém, zbalil som si teda všetko hneď aby som ráno nikoho nebudil, čiže spacák, ktorý som nepoužil, dačo na oblečenie ktoré som si aj tak neprezliekol a hlavne doklady a peniaze ktorých som mal málo. Vstal som o tretej ráno a šiel po Mikyho pešibusom. Stretnúť sme sa mali všetci u Gyra pred 4:00 ráno. Aj sa tak stalo až na nášho ospalého škrečka alias Pekiho. U Gyra sme sa ešte porozprávali, dohodli na ceste a nasadli do corsičky, ktorá ešte nevedela kam ju až ideme vytrápiť. Zašli sme do Tesca na nákupy aby sme po ceste neumreli od hladu, smädu a naša púť za dobrodružstvom mohla začať. V konzerve ako sardinky smer prvá zástavka Buchlovice.

Buchlovice

Prvý bod záujmu po ceste je dedinka Buchlovice. Príchod okolo 8:00 ráno. Corsičku sme odstavili na parkovisku ktoré sa zdalo, že je neplatené omyl bol však pravdou. Prišli sme pred zatvorenú bránu Buchlovského zámku a pozreli otváracie hodiny, ktoré boli kus odlišné ako sme našli na internetovej stránke. Našťastie rozdiel bol len hodinu a tak sme sa až tak veľmi nudiť nemuseli. Poprechádzali sme sa po okolí, kúpili raňajky a sadli sme si na lavičku pred fontánu aby sme si ich mohli v kľude spapať. Treba uznať, že okolie bolo naozaj prekrásne. Odbila deviata hodina a vstúpili sme po zaplatení vstupného na prekrásnu záhradu. Nevedeli sme sa vynadívať. Pekný zámok s vinnými pivnicami a galériami, ozdoby, kvety a stromy každého druhu. Na tráve pobehovali pestré pávy s ošklbaným perím a kopec iných zvierat po celom areáli. Štrkové cestičky nás viedli celý čas cez celý areál. Onedlho sme sa ocitli pri mieste, kde vystavovali kvety a vtáctvo zatvorené v klientkach. Spravili pár fotiek, porozprávali sme sa s vtákmi, kvetmi a obzerali ďalej čo nám ešte Buchlovice ponúknu. Čižmo a Peki sa nám stratili a tak sme ich začali všade hľadať a po asi 20 minútach sme sa stretli na kofči. Našli sme si tu aj celkom srandovnú zábavku. Zvieratá boli ohradené elektrickým plotom a práve ten bol naša hračka. Jednoducho sme sa všetci pochytali za ruky, prvý za plot a posledný položil ruku na mokrú zem. Jáaaj to bol kopanec ako od profesora na strednej škole keď sme ho zavreli na záchode. Pred nami ešte dlhá cesta a tak sme sa pobrali k ďalšiemu bodu smer Brno.

Brno

Príchod asi okolo 14:00. Po Brne sme sa kus motali, kým sme našli vhodné a neplatené parkovisko. Aspoň sme mali vyhliadkovú cestu. V Brne sme si to namierili rovno do centra. Musím uznať Brno je fakt pekné aj keď vtedy by človek povedal že tam vybuchla práve bomba. Robili veľké rekonštrukcie celého centra od úprav fasád pamiatkových budov cez výmeny inžinierskych sietí v zemi. Chvíľku som sa cítil ako vo filme. Neodolali sme predraženému kopčeku zmrzliny či zdravého fast-foodu. Nejakým spôsobom sme sa ocitli aj na streche, kde sme si kvôli výhľadu na Brno museli zakúpiť nejaký lacný nápoj ale stálo to zato. Zablúdili sme aj ku kostolu svätého Petra a Pavla ktorého dve vysoké veže vidieť z diaľky takmer odvšadiaľ. Určite sa oplatí ísť pozrieť na výhľadovú vežu, z ktorej je krásny výhľad na celé Brno, aj keď síce iba z dvoch strán ale aj tak to stojí za pozretie. Pre mňa aj tak najväčším potešením bolo náhodne nájdenie výstavy vláčikov. Jedným slovom proste paráda. Veľké koľajisko v mierke H0 s veľkým množstvom vláčikov a prekrásne vytvorenou krajinkou. Naozaj klobúk dole pred ľuďmi, ktorí to stavali. Od detstva som vláčiky obľuboval a aj vlastnil modely TT a tak sa mi z tade nechcelo vôbec odísť. Ceny sa V Brne pohybovali pre Čechov asi lacné no pre nás smrteľníkov Slovákov to bolo troška drahšie. Porobili pár fotiek, boli napomenutý pánom policajtom, pretože sme išli cez červenú na prechode. Veď u nás v BB kto by čakal na zelenú. Po Brne nasledovala dlhá cesta smer Holice.

Holice

Do centra Holíc sme prišli okolo 18:00. Ako prvá zástavka v Holiciach bolo miesto konania burzy aby sme na druhý deň ráno neblúdili ako Ladislav Keškéni (maďarskej národnosti) v kukurici. Poobhliadali sme miesto ako aj okolie a zistili sme zaujímavú vec a to, že sa dalo veľmi blízko stretnutia stanovať hneď vedľa na futbalovom štadióne. Smola stany ostali doma a tak sme išli hľadať naše budúce ubytovanie. Chvíľu sme blúdili zabudnutými cestičkami ale nakoniec sme rekreačné zariadenie označene ako Radost Horní Jelení našli. Tam už vládla zábava. Prasiatko sa opekalo, pivečko sa čapovalo, kapely vyhrávali a ľudia sa zabávali. Bolo to stredisko s chatkami, kde sa dalo tiež stanovať. Išli sme si teda bez stanov vypýtať našu rezervovanú chatku. Naše šťastné číslo chaty sa nieslo v znamení jednotky a dvojky, bola to chatka č. 12. Spravodlivo sme si rozdelili miesta na spanie, čiže chudáka Pekiho sme vyhostili na povalu bez postele. Ale jemu to vyhovovalo pretože mal svoj spacáčik a kopec miesta na rozvaľovanie sa. Akurát jedna nevýhoda bola, že plyny utekali smerom do hora. To bol asi aj dôvod prečo Peki s nami celý čas nekomunikoval. Bol asi omráčený. Po ubytovaní sme si išli pozrieť okolie kempingu. Bola tam akási česká neznáma skupina, ktorá hrala občas falošne ale nálada bola super a tak si to poriadne nikto nevšímal. Pár Čechov sa tam doťalo a stváralo nepredstaviteľné tanečné kúsky (ak sa to dá nazvať tanec). Vybláznili sme sa na kolotoči, po ktorom nám bolo podaktorým kozmonautom dosť zle. Mne sa točila hlava ešte aj na tretí deň. Pre predstavenie bol to detský kolotoč za čias komunizmu zo železnej konštrukcie v tvare ihlana a drevené sedačky po obvode. Určite každý vie aký kolotoč mám namysli. Noc bola pokojná, ako som už písal Peki bol tíško akurát Mikymu smrdeli nohy, takže sme pospali veľmi rýchlo aj my dole. Známi, čo tu už boli nám poradili aby sme si privstali a šli čo najskôr pretože sa dobré veci vypredajú pomerne rýchlo hneď z rána. A tak naše prsty smerovali na nastavenie budíka na skorú rannú hodinu českú a to na 7:00. No lenže tie Mikyho nohy bol silný fet a tak sa nám podarilo vstať tesne po 8:00. To bol už celý kemping vyľudnený akoby ich z tadiaľ hnali roľníci s mačetami. Všetci už boli na stretnutí. Rýchlo pretrieť škamre pod studenou vodou, vypláchnuť ústa vodou z jazera a behom na corsičke na stretnutie. S veľkým prekvapením sa pre nás našlo ešte aj miesto na zaparkovanie. Vstupné od nás pýtali 50 Kč, že vraj fešáci majú zľavu. To asi slečny staršieho veku po 50-tke mali v krvi viac promile ako celý včerajší kemp. Predávali sa tu veci od výmyslu sveta. Od nových vecí po použité až rozbité. Rádiotechnika, elektrotechnika ale aj rôzne veci do kuchyne ako krájače, super sekundové lepidlá, poliaci prišli predávať vojenské veci a kadečo. Každý si tu vedel prísť na svoje. V športovej hale bolo 90% predávajúcich firmy s novými nepoužitými vecami. Taktiež som tam našiel aj stánok s predajom časopisov praktická elektronika a KTE. Ceny starších ročníkov boli smiešne a tak šup časopisy rýchlo do batohu. Veď tak 5 kačiek za časopis no nekúp to! Kúpil som to! A mohol som ísť obsah batohu rovno vysypať do auta nakoľko som toho kúpil asi tonu. Hneď oproti sa nachádzal stánok patriaci do tých zvyšných 10% so síce novými súčiastkami ale starými. Prišiel som , pozrel som a nakúpil som. Skoro som infarkt dostal, keď som zbadal sáčok LED diód rôznej farby a rôznych tvarov. Sáčok s obsahom 2000 kusov LED za cenu pouhých 200 kačiek. Srdce mi chcelo od vzrušenia vyskočiť a zabehnúť hádam aj 100 km. Naposledy som bol takto rozrušený pri prvom čísle playboya. Pán mal posledné dva sáčky a tak som dal Gyrovi avízo či nechce aj on. Ono smiať sa mi nesmejte ale pre mňa LED sú proste božské. Elektronika bez LED nie je pre mňa proste elektronika. Pchal by som ich hádam všade. Ďalším mojim nákupom sa stala kúpa PMR staničky značky Cobra. Gyro ma ohováral, že načo kupujem tak drahý šmejd keď môžem lepšiu kúpiť aj u nás na Slovensku za oveľa menej. Ale ja som ho nepočúval dal som na svoj inštinkt a kúpil som ju. Akurát vtedy dorazil na stretko aj Milan Vosko, ktorý nás náhodou našiel a tú staničku vychválil. Dobrá cena, pekný dizajn a hlavne dobrá modulácia. Mali ste vidieť Gyra ako gúľal očami v ktorých ste mohli vidieť ako odtrháva v mysli kúpim, nekúpim, kúpim, nekúpim. Nakoniec ale nekúpil pretože zbadal nejaké starožitné veci a už by mu na ďalšie veci nevyšlo. Prišiel čas olovrantu a tak sme sa zastavili na housenkách. Plnená žemľa, maslom, šunkou, syrom, paprikou a paradajkou robená z lásky k Slovákom. Výborná. Snáď ich budú robiť aj nasledujúce ročníky. Minul som tam okolo 6000 kačiek a z toho možno 1000 bolo na jedle. Nakúpil som kopec sprostostí ale aj veľmi dobré vecičky. Takmer každý z nás zaťažil svojim nákupom corsičku ešte viac a tak nasledujúca cesta do Prahy bola pre ňu určite ešte náročnejšia. V Holiciach sa nám páčilo. Opísať detailnejšie všetko asi nemá zmysel, pretože by ste to čítali ešte aj o rok. Tešíme sa na ďalšiu návštevu a musíme si tentokrát zaobstarať kamión a viac kačiek. No ale už dosť o Holiciach a šup šup smer Praha.

Praha

Do Prahy sme prišli v sobotu podvečer. Trošku sme sa motali pri hľadaní parkoviska, ale našli sme platené a strážene parkovisko jedným starým vrátnikom takže sme mali istotu, že nám corsičku neukradnú. Po zaparkovaní corsičky sme si to namierili rovno k Orloju a Karlovmu mostu. Rovno to teda nebolo, pretože sme blúdili kým sme našli to čo sme tak úpenlivo hľadali. Ako Slováci prvý krát vo veľkomeste. Kým sme tam trafili, vychutnávali sme si čaro a nočnú atmosféru tohto mesta. Naozaj nádhera takto vidieť Prahu v nočnom prevedení. Čechov sme počuli naozaj len málo. Samá anglina, nemčina, japončina a ruština. Reštaurácie, Pizzerie a podobné veci boli na každom rohu spolu s maličkými obchodíkmi so suvenírmi. Občas nás zastavili čierne africké dredavé gorily, že či nechceme hašiš, marišu, prostitútky alebo si ísť zatancovať no baru ktorý bol celkom vysoký a úplne hore tancovali na každej strane dievčatá. Niekomu bolo ťažko rozumieť ale keď vám podali letáčik hneď ste vedeli čo od vás chcú. Prezreli sme si aj Pražský hrad a nočnú výmenu stráži. Ráno sme sa chceli vrátiť, pretože cez deň sa fotia lepšie fotky ako v noci ale nemali sme kde spať a hotel HILTON stál na jednu noc až až. Vybrali sme sa teda domov, s tým že sa zastavíme ešte v Bratislave. Ja ju nemám rád ale čo už. Veď je to predsa len naše hlavné mesto a v Bratislave som ešte nebol ako turista. Z Prahy smerom na Bratislavu sme sa zastavili ešte raz v Brne na nákupoch potravín. Do Prahy sa určite ešte vrátim a užijem si ju na dlhšie pretože som videl a zažil len malý zlomok toho čo ponúka.

Bratislava

Tak o Bratislave vám toho veľa nepoviem, pretože sa spustil hrozný lejak a pokračovali sme v ceste domov do nášho sladkého domova Banská Bystrica. Šťastie, že pršalo.