.: Pavúky – Vtáčkare / Sklípkani :.
Už dávnejšie, keď som bol v ZOO v CZ a videl som tam pavúkov, tak ma veľmi zaujali. Vtedy ale internet nebol dostupný ako v dnešnej dobe a nemal som kde získať informácie. Jedného dňa som sa učil na Maturitu a už ako to býva, človek sa venuje všetkému čo ho ani nebaví len nie učeniu. A tak som sa dostal na stránku Lasiodory, kde som sa ihneď registroval a začítal. Po dlhom skúmaní fóra som sa rozhodol si zaobstarať svojho prvého pavúka. Písal sa rok 2006, keď ma kontaktoval chalanisko s môjho mesta, ktorý mi doniesol maličkú 8 sem nohú potvorku. Bol to Psalmopoeus Cambridgei. Tento pavúk sa zaraďuje do stromového druhu a je celkom rýchly. Bol v prvom zvleku čo znamená, že bol malý. Jeho veľkosť v tele mohla byť 5 mm. Schovaný bol vo filmovke (krabička z filmu od foťáku). Do filmoviek sa dávajú malé pavúky ktoré sú po 1 zvleku. Tento krásavec mi za cca rok a pol vyrástol do krásneho rozmeru v nohách cca 16 cm. Bohužiaľ jedného dňa keď som sa ho snažil napáriť mi ho samička zožrala. Počas tohto obdobia sa mi samozrejme zbierka zväčšovala. Chodil som po burzách kde sa predávali nielen pavúky ale aj plazy, hmyz, potrava a všetko, čo malo spoločné s chovateľstvom. V osobnom vlastníctve som mal cca 100 kusov rôznych druhov a veľkostí. Na cca 3 mesiace ak nie aj dlhšie som strážil zbierku vtáčkarov aj kamarátovi, ktorý mi doniesol môjho prvého pavúka a vlastne ktorý ma do tohto všetkého zasvätil. Takže doma som mal celkom peknú zbierku okolo 180 kusov :D. Ak sa pýtate či ma s tým mamina nevyhnala tak moja odpoveď je „NIE“ musela si zvyknúť. Keď som doniesol prvý krát toho maličkého kričala a bála sa ako malé dieťa. Neskôr si ich obľúbila a dokonca keď som šiel na týždeň preč sa mi o ne aj starala. Počas tohto opatrovania som mal 4 úteky. Jeden mi ušiel 2 krát kým som nezistil, že krabička ako si nedrží na nej viečko. Jeden stromový sa prehryzol cez sieťovinu a zobudil som sa s pohľadom na pavúka vzdialeného od mojej tváre 5 cm celkom sranda, nevedel som či mám skôr utekať alebo fotiť. Samozrejme som fotil. Po týchto útekoch už žiadne nenasledovali. Veď hádam aj stačilo 2 krát som musel izbu komplet vypratať aby som ich našiel. Raz mi dokonca museli prísť na pomoc aj spolužiaci aby som mohol ísť na skúšku. Počas chovu som skúšal párkrát párenie a z toho sa mi raz podarilo napáriť samičku práve môjho prvého Psalmopoeus cambridgeia. V kokóne som mal cca 50 kusov malých chlpáčikov. Časom sa môj chov zmenšoval. Potrebovali dosť veľkú starostlivosť a tú som im až tak veľmi nemohol dať. Jednoducho nebol čas a tak som musel dačo predať, darovať a tie náročnejšie na chov mi uhynuli. Momentálne ku dňu 14.12.2010 ich mám 12 kusov. Nachádzajú sa v teráriách ale aj v malých krabičkách od šalátou a podobne. Týchto posledných 12 kusov by som si chcel nechať ale ani na tie nemám čas sa o ne starať takže časom uvidíme. Treba im často rosiť terárko a zeminu, u väčších aj petriho mysku s vodou. Mať doma aspoň 26 stupňov. No a kŕmiť malé pavúky malými múčnymi červíkmi, prípadne väčších väčšími a pre tých najväčších cvrčky a holíčatá. Cvrčky som sa pokúšal jedného času chovať aj sám, čo sa mi istú dobu aj darilo kým som ich nemal rozlezených po byte kvantum. Presnejšie kopec mikrocvrčkov. Cvrčkov kupujem buď na burzách alebo v chovprodukte. Oplatí sa kupovať vo väčšom množstve ale vtedy ich musíte doma trpieť každú noc kým ich všetky neskŕmite. Lacnejšie sú na chovateľských burzách ale tie sú veľmi málo na Slovensku a hlavne nie vždy v tom istom meste ale rôzne po Slovensku čo je v prípade kúpy menšieho množstva krmiva dosť nevyhovujúce. K pavúkom som rozmýšľal kúpiť aj hada ale to asi zatiaľ počká keďže nemám poriadne kde dať ani pavúky. Pavúkov sa nemusíte báť. Pokiaľ ich nedráždite hlavne ak dlho nejedli alebo sa k ním nepribližujete veľmi blízko nemalo by vám hroziť žiadne nebezpečie. Samozrejme nikdy nemôžete vedieť čo pavúk spraví. Nedá sa nijak vychovať ani naučiť povelom alebo ho naučiť citový vzťah k vám. Ja počas chovu som mal samozrejme niekoľko stresujúcich situácii ale prežil som. Mal som jedného samčeka, ktorý bol tak neškodný ale fakt doslova neškodný, že to bol jediný pavúk ktorého som si dovolil dať na ruku nielen sebe ale aj kamarátom a rodičom. Chov pavúkov nezaujme každého. Mňa zaujal pre spôsob života akým žijú, ako lovia potravu, ako sa hýbu i keď niekedy to bolo dni bez pohnutia. No a asi najviac vás dostane ich krásne sfarbenie tela. Tie veľmi krásne teda čo sa páčili mne boli už jedovatejšie ako mám ja. Tieto druhy som mal asi 3 kusy ale z tých menej jedovatejších no daroval som ich skúsenejším chovateľom. Aj keď boli ešte mále, neriskoval som ich útek. Čo sa týka jedovatosti pavúkov ktoré momentálne chovám, patria do najmenej nebezpečných. Ich kusnutie pocítite len ako silnejšiu bolesť, ktorá môže prerásť u niektorých druhoch do bolesti uštipnutia sršňa. Samozrejme závisí aj na tom ako to človek prijme, na jeho psychike. A to je zatiaľ asi tak v krátkosti všetko o mojom stretnutí s týmito tvormi. Ak dáke otázky, sem s nimi rád odpoviem.
Po takmer 5 rokoch chovu som sa bohužiaľ musel zo zdravotných dôvodov s chovom pavúkov rozlůčiť. Pravdepodobne som časom získal alergiu a vždy po styku s pavúkmy som ostal vyhádzaný a svrbeli ma ruky. Lúčenie bolo ťažké, ale aspoň sú v dobrých rukách.
Dúfam, že vás chov alebo stretnutie či pohľad na tieto milé chlpaté 8 semnohé stvorenia neodplaší.
Zaujímavé linky ku Vtáčkarom:
Potrava – Druhy krmiva pre vtáčkara a jeho opis.
Jedovatosť – Popisuje jedovatost a obranny vtáčkarov.
Zvliekanie – Spôsob zvliekania vtáčkara, čiže opis ako vtáčkar rastie.
Choroby – Opis chôrob, ktoré môžu vtáčkara napadnúť a umŕtviť ho.
Rozmnožovanie – Spôsob ako sa vtáčkare medzi sebou rozmnožujú.
Určenie pohlavia – Opis správenho určenia pohlavia vtáčkara.
Pohryznutie vtáčkarmi – Články ľudí, ktorí sa stretli s vtáčkarom v situácii pohryznutia. Opisujú svoje príbehy ako sa to stalo a aké následky im spravil vtáčkar. Ide o tie jedovatejšie vtáčkare.
.: Hady :.
Tak ako pavúky ma od malička lákali aj hady. Pred nimi som mal však väčší rešpekt aj keď doteraz neviem prečo. Vtedy som si teda povedal, že to skúsim najprv s pavúkmi a neskôr ak bude čas a priestor tak vyskúšam aj chov hadov. Jedného dňa prišiel čas, keď som sa s pavúkmi musel zo zdravotných dôvodov rozlúčiť. A tak nečakane prišiel rad na hady. Pôvodne som ani nemal v úmysli žiadneho hada kupovať. Navštevoval som však aj naďalej akva-tera burzy a jedného dňa som si všimol užovku červenú. Bola ešte maličká a zlatučká. Hneď mi padla do oči a nevedel som sa na ňu vinadívať. S hodou okolností ju mal napredaj akurát môj kamarát. Povysvetloval mi v rýchlosti základný chov a hneď som si malú užovečku niesol domkov.
Hadička – Užovka červená / Elaphe guttata: Classic het Caramel
Užovečku som si domov doniesol zo Zvolenskej teraristickej burzy dňa 22.10.2011 za kamarátsku sumu 10€. Merala približne 40 cm a bola tenučká. Malo sa jednať o rozkŕmenú samičku, ktorá mala len 2-3 mesiace. Aby bol hadík rozkŕmený je veľmi dôležitá vec pri kúpe. S nerozkŕmenými jedincami má potom chovateľ próblemy. Potravu treba nastrihávať aby ju had zacítil a v tom horšom prípade potravu po malých kúskach hadovi strkáme nasilu do krku. Ako som už spomínal našťastie tento problém som nemal. Užovka dostala meno Hadička a občas jej poviem šňúročka do topánok. Bola tenučká, dlhá a preto vznikla prezývka šňúročka. Hadička je žravá, neútočí a na rukách lozí hore dole a nikdy neostane na jednom mieste. Je to taký malý hyperaktívny hadík.
Po odsťahovaní sa ku priateľke hadička musela ostať doma a tak sa o ňu starala mamina. Začiatkom roku 2017 išla žiaľ preč nakoľko maminu prešlo už staranie sa o hada a ja som si ju domov zobrať nemohol 🙁 Dúfam, že v novom domove jej bude fajn a nebude jej nič chýbať.
Ember – Veľhad kráľovský / Boa Constrictor Imperator: Pastel x Salmon
Ako to už u mňa zvykom býva, pri chove sa nikdy neviem zaobísť s jedným exemplárom. A tak som chcel ešte ďaľšieho hadíka. Zapáčila sa mi jedna užovečka iného sfarbenia, ale bohužial ju žiadny chovateľ dlhodobo nemal ako malého jedinca iba dospelé. Znovu som sa ocitol na burze a jeden chovateľ priniesol so sebou Veľhadov kráľovských. Veľmi krásne sfarebenie mi hneď udrelo do očí. Chovateľ mi dal vybrať ktorého chcem. Povedal som mu nech mi vyberie samičku. Vybral mi veľmi kludnú. Nový had bol zakúpený na burze v Nitre 13.5.2013. Mal približne 45 cm, cena 35€ a dostal meno Ember. Ember bola veľmi kludná. Na ruke vedela v klude obmotaná ostať aj niekoľko hodín. Rada somnou pozerala TV a behala po klávesnici. Bohužial 5 mesiacov nato z neznámych dôvodov Ember umrela. Doteraz som nezistil čo sa jej vlastne stalo.
Sklamaný a smutný som si povedal, že už veľhada nechcem. Ale opäť som sa ocitol na burze v Nitre a znovu som kúpil veľhada kráľovského. Pri kúpe mal rovnaké sfarbenie ako Ember no neskor sa trošku farba zmenila. Tentokrát ma stál had 60€. Taktiež mal cca okolo 50 cm a je to samička. Dostala meno Mischell.
Mischell musela žiaľ po niekoľkých mesiacoch z domu preč. Začala byť zo dňa na deň čoraz útočnejšia a nebezpečná. Taktiež ako Hadička ostala mamine na krku a tá sa ju bála chovať a tak poputovala z domu preč.
Snáď článok aspoň trošku zaujal a hadíkovia vás neodplašili.
Užitočné linky na hady:
Veľhad Kráľovský – Stránka slovenského chovateľa Roba.